Povery - Zimný slnovrat

21. – 22.12. Zimný slnovrat (Kračún) – ozajstný začiatok zimy a najkratší deň v roku.

V deň Zimného slnovratu, na sv. Tomáša (21.12.), chodili ráno vinšovať polazníci (vinšovníci). Podľa prvého návštevníka sa veštila budúcnosť. Susedia si preto posielali ako vinšovníkov zdravé deti, aby aj rodina, do ktorej prišli, bola celý rok zdravá.
Na sv. Tomáša musela byť čistá vybielená izba, aby choroby nemali prístup do domu. Nikto nesmel chodiť po dedine otrhaný, po dome v kožuchu, nesmelo sa nič požičať, prinieslo by to chudobu.

Povera Zimný slnovrat , , , , , , ,
Pridať komentár

K zvláštnym zvykom počas Zimného slnovratu patrilo pálenie kmeňa, nazývaného Badnjak, Badnik alebo Božič. Podobný zvyk poznali aj Germáni, u ktorých sa kmeň nazýval Julblock. Pôvod a zmysel tohto zvyku súvisí kultom ohňa, obzvlášť dôležitým v najhlbšej zime; alebo so symbolom slnečného svetla a tepla, ktorého rast sa očakával a magicky privolával po zimnom slnovrate. Podľa iných názorov ide o spálenie draka, ako obrazu škodlivých síl starého roka a zaistenie plodnosti v roku nadchádzajúcom. Obrad pálenia kmeňa po cirkevných zákazoch postupne zanikal.

Povera Zimný slnovrat , , , , , , ,
Pridať komentár

V období Zimného slnovratu sa dodržiaval sviatok Koleda. Podstata spočívala v obchádzaní s figurínou dieťatka, symbolizujúcou nanovo zrodené slnko – obraz začiatku nového ročného cyklu. Chodilo sa tiež s piesňami, zariekávadlami a s prosbou o podarovanie – štedrosť bola totiž zárukou bohatstva v budúcom roku. V niektorých slovanských krajinách predstavovala Koledu dievčina odetá v bielom. Niekde dokonca dve dievčiny, z ktorých jedna predstavovala bohatú a druhá chudobnú Koledu. Hospodár, si mal náhodne jednu z nich vybrať a podľa toho vedel, aký rok ho čaká.
Pohanské koledy boli cirkvou zakazované, až neskôr bol tento sviatok pozmenený na kresťanskú koledu a chodenie Troch kráľov.

Povera Vianočné povery, Zimný slnovrat , , , , , ,
Pridať komentár

Najvýznamnejším zo „stridžích dní“ bola sv. Lucia, s ktorou sa spájali ochranné obyčaje a veštby. Najviac stríg sa potulovalo po vonku práve v tento deň. Verilo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko. Pastieri ich odháňali trúbením a práskaním bičov. Na dvere domov, stajní a hospodárskych budov ľudia kreslili svätenou vodou kríže, jedli cesnak a dávali ho spolu s chlebom aj zvieratám. Po domoch chodievali „Lucky“ oblečené v bielych šatách s pomúčenými tvárami, ometajúc steny štetkou alebo husím krídlom.

Povera Vianočné povery, Zimný slnovrat , , , , ,
Pridať komentár